Mlčanie, jednoduché slovo, ktoré pomenúva ticho, nečinnosť v rozprávaní. Rovnako aj názov ojedinelej rozhlasovej relácie, ktorá nemá na Slovensku a zrejme ani v celej Európe obdobu. Jej hlas, Tibor Eliot Rostas, sa pokúsil prelomiť abnormálne ticho, ktoré vládne v enormne hlučnom mediálnom priestore.

Prečo vzniklo Mlčanie?

Pretože som už nedokázal byť ticho.

V súčasnosti je informačná vojna v plnom prúde. O tom, čo majú ľudia vedieť a čo si majú myslieť, rozhoduje pár ľudí. Sú to majitelia veľkých mediálnych domov ako AOL, Disney, Viacom atď. Dajú sa vôbec títo vykladači falošnej reality poraziť?

Áno, nastúpila éra, ktorá hegemóniu týchto domov a kráľovstiev krivých zrkadiel rúca. Tie médiá sú od začiatku postavené tak, aby vytvárali naše alter egá. Aby nám nahovárali, že svet je taký, ako ho vidia oni. A tak si málokto uvedomuje, že ten svet vôbec nepozná cez vlastné zážitky a skúsenosti, ale cez prizmu niekoho úplne iného. A napokon je to tak, že nám realitu zakrývajú práve spôsobom, akým nám ju ukazujú.

Arthur Schopenhauer povedal: „Nič nie je ťažšie ako vyjadriť významnú myšlienku tak, aby ju každý pochopil.“ Vo Vašej rozhlasovej relácii máte 120 sekúnd na to, aby ste to dokázali.

Je to známa teória Occamovej britvy. Nie je to nič viac, ako vedieť čoho sa vzdať v prospech toho, čo je v danej chvíli užitočnejšie. Aj na filozofii ma profesor, ktorého si vážim, učil, že najlepšie je hocijaký problém popísať tak, aby vám rozumelo aj 10-ročné dieťa. Žiaľ, mnohí filozofi, ale aj ekonómovia a politici sa radi zahaľujú do šiat tisícorakých „izmov“ a cudzích výrazov a vydávajú extrémne nudné traktáty, ku ktorým musíte mať slovník (aj oni). Ale nie je to nič iné ako číra nemohúcnosť pomenovať problém a výstižne vyjadriť myšlienky. Ono, keby totiž tie svoje myšlienky pomenúvali tak, ako sa veci majú a zároveň tak, aby ich pochopilo aj malé dieťa, odrazu by z toho intelektuálneho žargónu ostalo iba to, čo ostane v preklade slova deriváty na burze – čiže krádež. A to už nie je tak honosné, že?

Kam podľa Vás smeruje civilizácia?

Civilizácia smeruje stále tam, odkiaľ aj vzišla. Neprežívame nič nové. Je to stále tá istá Veľká kozmická hra po špirále Veľkého návratu. A pravdepodobne je už vopred zrežírovaná. Ale aby som nepôsobil ako fatalista (aj keď na náhody neverím a som presvedčený o tom, že všetko, čo sa deje, má svoj význam) musím povedať, že mám rád stále nové prekvapenia. A stále nové boje a výzvy. Nie je nič nudnejšie, ako si hovieť v nejakom vysedenom tróne. Preto ma veľmi fascinuje robiť tak veľa vecí (a nezáleží iba na tom, či sa vám v tom darí alebo nie). Mal som v živote šťastie robiť snáď všetko, čo sa týka umenia a chcem to všetko robiť aj naďalej. Nikdy som sa neživil a ani nezaujímal o nič iné, ako je umenie. Kiež by civilizácia spela ku krásnu. (I keď áno, aj na to má každý iný pohľad – a v tom je to ešte krajšie).

Kto má záujem na tom, aby sa svet stal jedným gigantickým koncentračným táborom? Čo je to za „ľudí“?

Opäť – toto nie je nič nové. Treba si uvedomiť, že je to tu od úsvitu dejín, takto to bolo naprogramované. Tak ako je naprogramované to, že sa pri fyzickej smrti začnú „odpájať“ jedna bunka od druhej, že oplodnené vajíčko má presné informácie, ako a kedy má vyrásť každá časť tela, že holuby presne vedia ako sa vrátiť domov – tak je naprogramované aj to, ako medzi sebou veky vekov zápasí dobro a zlo. Otázka teda nemá smerovať na ľudí, ale na sily. Tam je kľúč k pochopeniu toho, čo sa deje. Sú tu isté bariéry. Je tu istá sieť – nazvime ju matrix, alebo paradigma, alebo dogma – ako len chcete. Táto sieť pozostáva z mnohých predsudkov, ktoré nám nedovoľujú sa z tejto siete vymaniť. Jedným z nich je Darwinova evolučná teória. A karteziánsko-newtonovské chápanie sveta ako veľkého mechanického stroja, ktorého poznaním jednotlivých súčastí spoznáme vlastne všetko. Ale to je holý nezmysel. Nič z toho sa takto neudialo. Pred nami existovali civilizácie, ktoré mali úplne iné technológie a úplne iné duševno. Z nás sa žiaľ práve kvôli týmto ničivým teóriám stali „páni sveta“, ktorí mu vládnu. Už žiaden rešpekt, už žiadna bázeň ani pokora. Ako vraví Dostojevskij v Bratoch Karazomvcoch: „Ak nie je Boh, je všetko dovolené.“ A preto bolo potrebné zabiť Boha. Ja v ňom však stále vidím najvyššie princípy kozmu. Lásku a jednotu. A tú sa dá nájsť aj na liste stromu, vôbec to nemusia byť Michelangelove fresky v Sixtínskej kaplnke, ani v kostolíku, kam sa chodí v nedeľu ráno.

Ako je možné, že o mieri či vojne, o chudobe či bohatstve celých národov rozhoduje hŕstka jedincov?

Je to možné vďaka lžiam. A dnes sa ich masová produkcia rozbehla na plné obrátky. Máte ich plnú televíziu aj noviny.

Deň 11. september 2001. Dátum, ktorý zmenil svet. Začala sa nekonečná vojna s takzvaným terorizmom. Vojna, v ktorej zomreli milióny, v drvivej väčšine, nevinných civilistov. To všetko so slovami sloboda a demokracia na perách. S rastúcou nedôverou v tradičné zdroje informácií a s narastajúcou popularitou nezávislých médií sa však ľudia začínajú pýtať, kto je vlastne ten naozajstný terorista? Kto zhadzuje bomby a kde zomierajú nevinní? Kto má z toho všetkého prospech?

Prvé, čo by dnes mal každý kriticky mysliaci človek spraviť, je pozrieť sa na všetky fakty a okolnosti, za akých sa toto divadlo udialo. Ak bude naozaj pozorne sledovať a trpezlivo načúvať svojmu vlastnému vnútornému hlasu, nebude možné, aby ho presvedčili, že Zem je rovná doska, alebo že lietadlo sa nemôže vzniesť, lebo by sa neudržalo vo vzduchu. Toto boli tiež kedysi tézy prijaté ako pravda, o ktorej sa nediskutuje. Septembrové udalosti sú najjasnejším príkladom našej doby: cez státisíce opakovaní nám cez televízne obrazovky vpálili do matrice, že sa to tak stalo. A práve preto je stále tak ťažké zvolať „Cisár je nahý“.

Sýriou otriasa takzvaná revolúcia. Odohrávajú sa v arabských krajinách skutočné občianske revolúcie, alebo je to len mocenská hra tajných služieb USA a Izraela, CIA a Mosadu na získanie absolútneho vplyvu v regióne?

Oblasť Blízkeho východu bola vždy záujmom koloniálnych mocností. Najprv kvôli religióznym záujmom, neskôr kvôli nerastnému bohatstvu. Každý zorientovaný človek dnes vie, že všetky tieto farebné revolúcie, vrátane tej našej, „nežnej“ boli vopred naplánovanými projektami spravodajských služieb. A tie sú skutočnými nástrojmi exekutívnej moci sveta. Za nimi sa skrývajú reálni vládcovia.

Izrael. Spolu s Amerikou asi najnenávidenejší štát na Zemi. Kde podľa Vás ležia korene nenávisti voči štátu Izrael a všeobecne ku sionizmu? Myslíte si, že sa môže v budúcnosti zopakovať to, čo sa stalo za druhej svetovej vojny?

Sionizmus je dnes najnebezpečnejšia a nejextrémnejšia forma rasizmu. Použijem slová svetoznámeho židovského spisovateľa Israela Shamira: „Izrael je jediným čiernym bodom na mape sveta, posledným útočišťom rasizmu a apartheidu. Tento štát vraždí ľudí a berie za to peniaze od Ameriky.“ Samotní sionisti sa o Židov a holokaust v skutočnosti vôbec nezaujímali, táto téma nebola americkými Židmi až do roku 1967 na programe dňa. Prečo? Pretože záujem USA bol mať dobré vzťahy s Nemeckom. Po šesťdňovej vojne, ktorú Izrael vyhral sa však zo štátu, ktorému dovtedy Amerika nevenovala žiadnu pozornosť, stal spojenec. Ukázalo sa, že toto by mohol byť partner, ktorý bude v regióne držať na za pomoci US militaristickej mašinérie na uzde sekulárne zmýšľajúcich Arabov – akým bol napríklad egyptský prezident Gamal Abdul Nássir. Veď v hre bol Suezský prieplav, ropné polia a napokon aj relatívna blízkosť budúcich základní k obliehaniu ZSSR. A tak sa stal z Izraela z noci do rána spojenec na večné časy a nikdy inak.

Kde sú korene nenávisti k štátu Izrael? Domnievam sa, že najlepšiu odpoveď by vám dali Palestínci. Ľudia ako Nidal Saleh vedia veľmi dobre, čo znamená teror, čo znamená, ak vás olúpia o domov, čo znamená, ak na vaše deti používajú biely fosfor. A najnehoráznejším faktom je skutočnosť, že vojnoví zločinci a teroristi, ktorí tento štát od samého začiatku vedú, hlásajú vo svete rovnosť, demokraciu, otvorenú spoločnosť, antirasizmus, pričom doma, v Izraeli, vybudovali sieť najväčších koncentračných táborov na tomto svete. Palestíncov považujú doslova za antinárod. Na stupňujúcu sa kritiku verejnej mienky celého sveta ale dnes už aj mnohých intelektuálov a spisovateľov odpovedajú stále rovnako: antisemitizmus. A v takom prípade sú prichystané paragrafy, v ktorých vám hneď pribalia aj „popieranie holokaustu.“ Ibaže aj v prípade holokaustu je už viac trhlín, ako by bolo únosné. Univerzitný profesor židovského pôvodu Norman Gary Finkelstein, ktorého rodina si prešla koncentračnými tábormi, napísal knihu Priemysel holokaustu. V knihe uvádza všetky fakty, ktoré poukazujú na to, ako si z holokaustu niektorí vyrobili večnú imunitu a napokon aj dobrý zdroj astronomických príjmov. Nuž a celkom na záver k tejto téme – ani samotní sionisti nie sú rovnakí. Nachum Goldman, niekdajší prezident svetovej sionistickej organizácie povedal v roku 1982, že ospravedlňovať teror a útoky voči iným cez shoah (holokaust) je hillul ha shem (svätokrádež) nie je prípustné. Toto nech majú na pamäti všetci, vrátane našich politikov, ktorí tak vrelo vítajú návštevy z krajiny, ktorej predstavitelia majú krv na rukách. To isté platí o USA voči Iraku, Afganistanu, Líbyi, Srbsku… zoznam je neuveriteľne dlhý. Raz sa karta obráti (a dejiny sú toho svedkom) a činy, akým bolo otvorenie vzdušného priestoru Slovenska lietadlám, ktoré bombardovali slovanský národ, kde žijú aj Slováci, nebudú môcť byť vnímané inak ako vlastizrada, zaťahovanie do vojny a vojnový zločin.

Monsanto, americká spoločnosť, ktorá stojí za masívnym rozširovaním geneticky modifikovaných organizmov. Spoločnosť, ktorá dostáva do potravinového reťazca plodiny, ktoré zásadne narúšajú rovnováhu v prírode a sú krajne nebezpečné ľudskému organizmu. Rovnako prebiehajú snahy o patentovanie a monopolizáciu výroby osiva. Ako vnímate GMO? Kde až chce spoločnosť Monsanto zájsť?

Henri Kissinger raz povedal dnes už hojne citovanú vetu: „Kto ovláda ropu, ovláda národ. Kto ovláda potraviny, ovláda ľudí.“ To je odpoveďou podľa teórie Occamovej britvy.

V západných krajinách prebieha obrovský tlak na rozloženie tradičnej rodiny. Médiá hromadne propagujú homosexualitu. Vo Francúzsku aj napriek státisícovým demonštráciám uzákonili homosexuálne „manželstvá“ a čo je horšie, aj možnosť adopcie detí takýmito pármi. V Holandsku sa začínajú o svoje „práva“ hlásiť aj zoofili a polygamisti. Prečo sú podľa Vás cieľavedome podrývané tradičné základy morálky a spoločenskej štruktúry?

Tu sa vraciame opäť k tomu, čo som už spomínal, všetko sa viaže na zrútenie morálky a viery v niečo, čo je nad nami, čo dalo vzniknúť aj životu. Hovoril som to už v Mlčaní. Ide o to, že masu na Západe sa nedarilo pacifikovať revolúciou robotníckej triedy – pretože tá bola, a z veľkej časti stále je – hlboko zakorenená v kresťanstve. Leninizmus a stalinizmus zlyhal ako neúčinná forma revolúcie – preto sa Gramsciho ideológia usilovala vykoreniť kresťanstvo cez kultúrnu revolúciu, ktorá nastolí podmienky k rozbitiu jej vplyvu a elimináciu statusu rodiny. Tieto myšlienky majú svoj pôvod v kultúrnom marxizme, ktorý rodinu vníma ako inkubátor sexizmu a sociálnej nespravodlivosti.

Wilhelm Reich považoval rodinu za autoritatívny štát v malom, ako rodinný imperializmus, z ktorého sa rodí nacionálny imperializmus. Adorno to ešte umocnil svojim výrokom, v ktorom tvrdí, že patriarchálna rodina je kolískou fašizmu. A práve toto sú korene toho, čo vôkol seba vidíme dnes. Vydávajú sa rozprávkové knihy pre deti, kde sú ich rodičmi dve ženy, kde hrdinky ako Sigoruney Weawerová vo Votrelcovi utešujú plačúceho vojaka, kde ženy boxujú, alebo stoja na čele vyšetrovacích tímov, čo obhliadajú zohavené mŕtvoly. V reklamách začína byť neprípustné zobrazovať ženu, ktorá sa venuje domácim prácam ako hanobenie jej práva na sebaurčenie, zatiaľ čo úloha otcov je v mnohých seriálových sitkomoch zosmiešňovaná do postavenia akéhosi nešikovného a nadbytočného elementu.

Reich je presvedčený o tom, že cesta k zničeniu rodiny vedie cez revolučnú sexuálnu politiku a čo najskoršie sexuálne vzdelávanie. A to už je prítomné na základných školách, pričom už tam sa do výuky vkladá aj podpora homosexuality s názornými ukážkami. Spolu so záplavou nevhodných filmov, ktoré sledujú aj deti, nehovoriac o všadeprítomnej a dostupnej pornografii, razantným nástupom dúhových pochodov spolu s ideológiou vedú k tzv. Gender mainstreamingu. Jeho veľká hlásateľka, profesorka Judith Butlerová dokonca tvrdí, že kategórie ako mužská a ženská neexistujú, sú len umelo vykonštruované a preto je aj rozdeľovanie novorodencov na dve pohlavia úplne svojvoľné.

Stále viac mladých párov považuje rodičovstvo a výchovu detí za prekážku v bezstarostnom živote a prevažujú tí, ktorí vytvárajú partnerstvo dvoch zarábajúcich bez detí. Kým pred sto rokmi boli deti najväčším darom, dnes ich nahradil záujem o krásny vzhľad a peniaze. Kým najväčšou zmenou druhej polovice 19. storočia bol presun mužov z fariem do tovární, najväčšou zmenou druhej polovice 20. storočia je presun žien do kancelárií a tým oddelenie ženy od manžela, rodičov od detí a nahradenie rodiny žiadnou rodinou.

Všetky západné krajiny sú tlačené ku akceptácii prisťahovalectva, ku takzvanej multikultúrnosti. Cudzie kultúry nás majú obohatiť, zblížiť, priniesť nové impulzy a v neposlednej rade vyriešiť našu nedobrú demografickú situáciu. Aká je v skutočnosti hlavná úloha multikulturalizmu?

Zotrieť existenciu národných štátov, aby sme boli rozdrobenou masou, ktorá je nesúdržná sociologicky (tu narážam na zánik solidarity), ale aj nábožensky a kultúrne. Takéto zoskupenia vo vnútri štátov potom nemajú žiaden reálny potenciál, aby mohli stáť spoločne za hodnotami, ktoré by bránili a uchovávali. Nič už potom nestojí v ceste k Novému poriadku vo svete.

Slovensko sa môže pochváliť úžasnou kultúrou, ktorá žiaľ dostáva len veľmi málo priestoru v médiách. Odvšadiaľ sa na nás valí len cudzia, a nebojím sa povedať úpadková antikultúra. Dá sa povedať, že prebieha kultúrna vojna, akési uchopenie vedomia bez potreby hrubého násilia.

Áno, to je tá jemná tyrania. Predovšetkým cez kultúrnu revolúciu. Je nám vštepované nové, cudzorodé vedomie, ktoré má pomaly, no účinne vykoreniť všetko, čo bolo vlastné generáciám pred nami.

Na Slovensku sa živo diskutuje o povinnom očkovaní. Objavuje sa čoraz viac správ o negatívnych, často tragických následkoch očkovania. V Nemecku, Švédsku, Anglicku, Fínsku, Rusku a inde je očkovanie dobrovoľné. Má štát právo nútiť rodičov, aby dali svoje deti zaočkovať? Naozaj ide predovšetkým o zdravie?

Tie správy sú podložené a skutočne sa ukazuje, že očkovanie vytvára základ zdravotného systému so všetkými chorobami a komplikáciami, ktoré neskôr vyvolá. Je absolútne nemorálne a hlúpe, aby boli ľudia do niečoho takého tlačení. Toto musí byť absolútne slobodná a dobrovoľná voľba, ku ktorej sa rodič rozhodne na základe relevantných faktov.

Na základe Vašich rozhlasových vstupov vznikla aj Kniha Mlčanie, ktorá sa aj bez megalomanskej propagácie stala jednou z najvyhľadávanejších publikácií. Čím si vysvetľujete úspech knihy a to, že sa dokázala presadiť aj medzi masovou produkciou veľkých vydavateľstiev?

Píše sa v nej pravda. A k tej si ľudia vždy nájdu cestu. Ktokoľvek o nej pochybuje, má slobodnú vôľu a dnes aj bezprecedentný dostatok možností, ako hľadať sám. To je napokon aj najdôležitejším posolstvom Mlčania. Hľadajte. My sme naznačili cestu.

Od mája vychádza aj mesačník Zem&Vek, ktorý vydáva Vaše vydavateľstvo Sofian. O akých témach sa v časopise dočítame?

Predovšetkým o tých, ktoré sú nám skrývané. Sú však dnes už natoľko závažné, že naďalej nie je možné o nich mlčať.

Ako ľudia reagujú na Vašu reláciu, knihu, Váš časopis?

Najčastejšie slovo, ktoré počujem a čítam je „ďakujem.“ A je to aj najčastejšie slovo, ktorým odpovedám. A toto je pre mňa dokonalá miera satisfakcie.

Stalo sa v poslednej dobe niečo, čo Vás naozaj potešilo, niečo čo ste nečakali?

Nečakal som ten obrovský záujem. Veľmi si to vážim. A aj preto chcem, aby to žiadnom prípade nebolo o Tiborovi Eliotovi Rostasovi. To, že som dokázal vzbudiť pozornosť v zdanlivo letargickej spoločnosti ma presvedčilo o nevyhnutnosti spájania ľudí. Len tak sa nám podarí žiť lepšie.

Čo by ste chceli odkázať čitateľom? Čo môže spraviť jednotlivec, aby zmenil svet k lepšiemu?

Sú už staré, tisícročné múdrosti, ktoré vravia, že každým jedným dobrým skutkom meníme svet k lepšiemu. Nech už to vyznieva akokoľvek triviálne, toto je tá najdôležitejšia skutočnosť sveta.

Zdroj: SHO